PRÁVO · AUTORSKÝ ČLÁNOK
Zmeny v dedení: čo sa navrhuje a aké pravidlá platia dnes
Návrh nového Občianskeho zákonníka mení dedičské plánovanie aj postavenie príbuzných. Päť tém, ktoré by mali sledovať vlastníci nehnuteľností.
K 16. septembru 2026 je vládny návrh nového Občianskeho zákonníka v Národnej rade SR v druhom čítaní. Navrhované zmeny dedenia zatiaľ nie sú účinným právom. Pri dnešnom plánovaní majetku treba vychádzať z platného Občianskeho zákonníka a pripravované možnosti od neho dôsledne odlišovať.
Pre majiteľov bytov, domov a pozemkov sú podstatné najmä otázky, komu možno majetok zanechať, akú ochranu majú potomkovia a ako predísť nechcenému spoluvlastníctvu. Nasledujúcich päť tém vysvetľuje rozdiel medzi súčasnými pravidlami a návrhom predloženým parlamentu.
1. Dedičská zmluva by pridala možnosť dohodnúť dedenie počas života
Dnes sa podľa Občianskeho zákonníka dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Závet je jednostranný prejav vôle, ktorý môže poručiteľ zákonným spôsobom zmeniť alebo odvolať. Prísľub typu „raz bude tento dom tvoj“ sám osebe nevytvára dedičskú zmluvu s účinkami podľa pripravovanej úpravy.
Návrh zavádza dedičskú zmluvu vo forme notárskej zápisnice. Mohla by byť bezodplatná alebo spojená s protiplnením, napríklad so zaopatrením. Umožnila by určiť dediča, jeho podiel alebo konkrétne veci, ktoré má nadobudnúť.
Nešlo by však o absolútne nezrušiteľnú dohodu. Návrh počíta so zákonnými aj dohodnutými dôvodmi odstúpenia. Pri plánovaní starostlivosti výmenou za budúce dedičstvo by preto záležalo na presnom rozsahu povinností a na tom, čo sa stane pri ich neplnení.
2. Povinné podiely potomkov by sa znížili, ich ochrana by zostala
Súčasný § 479 chráni maloletých potomkov v rozsahu celého ich zákonného dedičského podielu a plnoletých v rozsahu jeho polovice, ak nedošlo k platnému vydedeniu. Ide o ochranu pri nakladaní s dedičstvom; neznamená to, že konkrétny byt musí vždy dostať konkrétne dieťa.
Parlamentný návrh pracuje s nižšími povinnými podielmi. Dôležité je počítať ich zo zákonného podielu daného potomka, nie automaticky z hodnoty celého domu.
| Potomok | Platná úprava | Parlamentný návrh |
|---|---|---|
| Maloletý | Celý zákonný podiel | Tri štvrtiny zákonného podielu |
| Plnoletý | Polovica zákonného podielu | Štvrtina zákonného podielu |
Návrh tiež upravuje dôvody vydedenia, napríklad správanie odporujúce dobrým mravom voči poručiteľovi alebo jeho blízkej osobe. Ani plánované širšie možnosti však neznamenajú, že deti možno bez ďalšieho zbaviť akejkoľvek ochrany.
3. Zo zákona by mohli dediť aj ďalší príbuzní
Ak sa dedí zo zákona, rozhoduje poradie dedičských skupín a splnenie ich podmienok. Dnes v tretej skupine namiesto nedediaceho súrodenca nastupujú jeho deti. Návrh by túto možnosť rozšíril aj na vzdialenejších potomkov toho istého súrodenca.
Vo štvrtej skupine by pri nedediacom prarodičovi mohli postupne nastúpiť jeho deti a ich deti. Rozšírenie by teda mohlo za príslušných podmienok zahŕňať aj bratrancov a sesternice. Nejde však o neobmedzené dedenie všetkých vzdialených príbuzných či ich potomkov.
Cieľom je znížiť počet prípadov, keď dedičstvo pripadne štátu. Majiteľ bez detí by sa napriek tomu nemal spoliehať iba na predstavu, koho považuje za najbližšiu rodinu. Ak chce zvýhodniť konkrétnu osobu, už dnes môže zvážiť platný závet s ohľadom na svoju rodinnú situáciu.
4. Súd by mohol vo výnimočných prípadoch rozdeliť konkrétne veci
Ak sa viacerí dedičia dnes nedohodnú, nadobudnutie dedičstva sa zásadne potvrdzuje podľa dedičských podielov. Pri nehnuteľnostiach tak môže vzniknúť spoluvlastníctvo ľudí, ktorí majú odlišné predstavy o bývaní, prenájme alebo predaji.
Návrh umožňuje súdne vyporiadanie na návrh dediča, ak dohoda nevznikla a potvrdenie podľa podielov nie je vhodné z dôvodov osobitného zreteľa. Súd by mohol prideliť jednotlivé veci konkrétnym dedičom a riešiť vyrovnanie doplatkom.
Takáto možnosť by mohla pomôcť napríklad pri dedičstve zloženom z domu, viacerých pozemkov a ďalšieho majetku. Nezaručuje však rýchle rozhodnutie ani odstránenie rodinných sporov. Aj pri dohode zostáva praktickou otázkou, či dedič, ktorý chce nehnuteľnosť, dokáže ostatných reálne vyplatiť.
5. Spoločné imanie manželov by ovplyvnilo určenie dedičstva
Návrh používa namiesto bezpodielového spoluvlastníctva pojem spoločné imanie manželov. Zahŕňa majetok aj dlhy a počíta so zákonným aj zmluvne upraveným režimom. Nie je to zavedenie možnosti manželskej majetkovej dohody úplne od začiatku: aj dnešný § 143a umožňuje vybrané zmeny BSM notárskou zápisnicou.
Pri úmrtí treba aj dnes odlíšiť majetok patriaci pozostalému manželovi od majetku vstupujúceho do dedičstva. Zmenu nemožno vysvetľovať tak, že po novom sa bude dediť iba to, čo bolo napísané na meno zosnulého. Rozhodujúci je majetkový režim a spôsob nadobudnutia, nielen meno na listine.
Pri rodinnom dome preto zhromaždite kúpne a darovacie zmluvy, dohody manželov, podklady k úverom a významným investíciám. Samostatne posudzujte napríklad zdedený pozemok a stavbu financovanú počas manželstva. Takýto prehľad pomôže rodine bez ohľadu na ďalší vývoj reformy.
Čo si pripraviť už teraz
Predkladateľ navrhuje účinnosť od 1. júla 2027. Ide o navrhovaný termín; rozhodujúce bude konečné schválené a vyhlásené znenie vrátane prechodných ustanovení. Očakávaná reforma preto nie je dôvodom odkladať potrebné majetkové rozhodnutia ani podpisovať dokumenty podľa pravidiel, ktoré ešte neplatia.
- Spíšte nehnuteľnosti, spoluvlastnícke podiely, úvery a ďalšie záväzky.
- Pomenujte cieľ: zabezpečenie partnera, bývanie detí alebo zachovanie rodinného domu.
- Preverte existujúci závet a dohody pri zmene rodinnej či majetkovej situácie.
- Pri plánovanom vyplatení dedičov pracujte s realistickou hodnotou nehnuteľnosti a dostupnými peniazmi.
Dobre pripravené dedičské plánovanie začína jasným prehľadom vlastníctva a potrieb rodiny. Nové právne možnosti môžu neskôr rozšíriť výber riešení; konkrétne listiny však vždy musia zodpovedať právu, ktoré sa na ne skutočne vzťahuje.