LUKÁŠ SOPKOREALITNÝ MAKLÉRODKÚPIMDO 24 H.

PRÁVO · AUTORSKÝ ČLÁNOK

Osvedčenie podpisu na kúpnej zmluve: koho podpis a prečo

Osvedčenie podpisu potvrdzuje, kto dokument podpísal; nenahrádza právnu kontrolu obsahu zmluvy. Požiadavky sa líšia podľa úlohy účastníka a formy zmluvy.

Autor: Mgr. Lukáš Sopko, MBA, LL.M.Pôvodne publikované 18.6.2021

TÉMA V SKRATKE

Čo je pri tejto téme podstatné

Osvedčenie podpisu potvrdzuje, kto dokument podpísal; nenahrádza právnu kontrolu obsahu zmluvy. Požiadavky sa líšia podľa úlohy účastníka a formy zmluvy.

  • ktoré podpisy vyžadujú osvedčenie
  • totožnosť a prípadné splnomocnenie
  • rozdiel medzi osvedčením podpisu a autorizáciou

PÔVODNÝ OBSAH, VECNE AKTUALIZOVANÝ

Pôvodné informácie zachované, aktuálne údaje opravené

Text vychádza z môjho pôvodného článku na Diamond Reality. Zachoval som jeho konkrétne informácie a logiku; upravené sú formulácie, názov a údaje, ktoré sa medzičasom zmenili.

Aj keď termín overenie podpisu nie je presný, dovolil som si ponechať názov článku tak ako je. Ďalej v texte už budem hovoriť o osvedčení podpisu - legalizácií. Osvedčením pravosti podpisu notár, alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený, listinu vlastnoručne podpísala. Pokiaľ nebola kúpna zmluva realizovaná formou autorizácie advokátom, je nutné, aby podpis u prevodcu bol riadne osvedčený. Keby sa na kataster podala kúpna zmluva bez úradne osvedčeného podpisu prevodcu, kataster by vkladové konanie prerušil a vyzval by účastníkov konania na odstránenie tohto nedostatku.

Samotné osvedčenie sa vyznačí na listine formou osvedčovacej doložky. V ustanovení § 48 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa uvádza, že ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo osobu, ktorá ovláda jazyk účastníka osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

Legalizáciu podpisu teda možno vykonať dvoma spôsobmi:

  • vlastnoručným podpísaním u notára,
  • vyhlásením účastníka, že podpis na listine uznáva za vlastný.

Termín uznanie podpisu za vlastný používame v prípadoch, ak účastník žiada legalizáciu svojho podpisu na listine, kde už je jeho podpis. Účastník podpis na dokumente uzná za svoj a podpíše sa u notára do knihy osvedčovacích podpisov. Výhoda notárskeho osvedčenia oproti matrikám a obecným úradom je v tom, že pri legalizácii podpisu u notára je možnosť odkontrolovať skutočnosť, či sa osvedčenie notárom naozaj uskutočnilo, a to na webovej stránke www.notar.sk . Cena za overenie jedného podpisu: 2,39 € + 23 % DPH spolu teda 2,87 €

Na záver pamätajte na to, že legalizáciou (osvedčením pravosti podpisu) notár neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných na listine!

Ako osvedčiť podpis v zahraničí?

  • na konzuláte Slovenskej republiky,
  • na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, t.j. na veľvyslanectve,
  • na úrade, ktorý je na to oprávnený a je uvedený v prílohe medzinárodného Haagskeho dohovoru zverejnený v zbierke zákonov pod č. 213/2002 Z.z., pričom tento subjekt musí pripojiť k dokumentu tzv. „apostil“ alebo
  • na úrade, ktorý výslovne akceptuje Ministerstvo zahraničných vecí SR (ak štát nie je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru).

Apostil je vlastne osobitné osvedčenie (súčasť dokumentu) vydané orgánom štátu, ktorý je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru. Takto opatrenú listinu je možno použiť na území inej zmluvnej strany dohovoru bez ďalšieho osvedčovania. Platí, že apostilovanú listinu je možné použiť aj na území SR, nakoľko sme pristúpili k Haagskemu dohovoru.

Nižšie uvedené krajiny pristúpené k Haagskemu dohovoru:

Albánsko, Andorra, Antigua a Barbuda, Argentína, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bahamy, Bahrajn, Barbados, Belgicko, Belize, Bielorusko, Bolívia, Bosna a Hercegovina, Botswana, Brazília, Brunej, Bulharsko, Burundi, Cookove ostrovy, Cyprus, Česká republika, Čierna hora, Čile, ČĽR - Macao a Hongkong, Dánsko, Dominika, Dominikánska republika, Ekvádor, Estónsko, Eswatini (bývalé Svazijsko), Fidži, Filipíny (od 14. 5. 2019), Fínsko, Francúzsko, Grécko, Granada, Gruzínsko, Guatemala, Guyana (od 18. 4. 2019), Holandsko a Holandské Antily, Honduras, Chorvátsko, India, Írsko, Island, Izrael, Japonsko, Juhoafrická republika, Južná Kórea, Kapverdy, Kazachstan, Kirgizsko, Kolumbia, Kostarika, Lesotho, Libéria, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malawi, Malta, Maršalove ostrovy, Maroko, Maurícius, Mexiko, Moldavsko, Monako, Mongolsko, Namíbia, Nemecko, Nikaragua, Niue, Nórsko, Nový Zéland (neplatí pre Tokelau), Omán, Panama, Paraguaj, Peru, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Salvador, Samoa, San Marino, Severné Macedónsko, Seychely, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Srbsko, Surinam, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Svätý Vincent a Grenadíny, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Tonga, Trinidad a Tobago, Tunis, Turecko, Ukrajina, Uruguaj, Uzbekistan, Vanuatu, Venezuela.

Článok má všeobecný informačný charakter a nenahrádza individuálne právne, daňové, technické ani finančné poradenstvo. Konkrétny postup sa určuje podľa aktuálnych dokumentov a okolností.